Zell am Ziller
Zell am Ziller naozaj vyzerá ako z reklamy. Charakterizujú ho zasnežené drevné chalúpky a hotelíky, žiadne nemotorné komplexy pre masovú turistiku. Aj my sme bývali v jednom rekračnom apartmáne, ktorý bol zariadený v podobnom štýle. Zell má inak aj celkom dobré vybavenie čo sa týka reštaurácii, krčmičiek a barov.
Ale najlepšími boli samozrejme zjazdovky. Mali sme trochu dilemu, či stihneme prejazdiť všetky trate, keď si kúpime 5 dňovú permanentku. Okrem zjazdoviek pri Zelle sme prešli aj ku vrchu Isskogel, ktorého lyžiarske strediská vedú do Gerlosu. Pri prechode bol z lanovky skvelý výhľad na zasnežené hory. To sa mi na Rakúsku veľmi páčilo – zaplatím si lístok a lyžujem celý deň kde sa mi páči. Zjazdovky sú dlhé, vzájomne sú poprepájané viaceré strediská. Boli tam rôzne obtiažnosti, zjazdovky pre rodiny s deťmi aj náročnejšie strmáky. Čím si môže byť človek v Rakúsku istý, je kvalitný sneh. V týchto nadmorských výškach je ho dostatok a skvelý servis sa stará o pravidelnú údržbu zjazdoviek. Najlepšie je vyraziť na zjazdovky hneď ráno a pocítiť pod lyžami čerstvo ratrakom upravenú vrstvu snehu. Okrem toho sa mi páčila aj atmosféra rakúskych bufetov na zjazdovkách. Je pravda, že strava je trochu drahšia, no určite nedostanete príliš mastný langoš, či pripalené hranolky.
V Rakúsku sme sa nalyžovali dosýtosti, aj keď počasie sa dosť menilo. Tri dni sme mali slnečné, zvyšok zamračené a v noci snežilo. No lyžovačka bola vždy kvalitná. Keď sme už mali dosť, isšli sme sa vyvaliť dmov na gauč a pripravili si teplý čajík. Našim oddychovým dňom bola streda, kedy sme si dlhšie pospali a potom sme vyrazili na nákupy a dobrý obed do Innsbrucku . V Rakúsku to bola naozaj pohoda, som presvedčená, že za takúto dovolenku sa opaltí aj priplatiť a precestovať pár kilometrov. Budúci rok si určite opäť vyberieme jedno z alpských stredísk.